JE DÔLEŽITÝ CELÝ NÁZOV RASTLINY?

Drevo v záhrade

Často mi píšete rôzne záhradnícke, ale aj cestovateľské otázky, no momentálne bohužiaľ nie je v mojich silách odpovedať na všetky jednotlivo. Preto som sa rozhodla, že budem sem tam pridávať články, v ktorých nájdete to, na čo sa pýtate.

Prejdime k veci: Je teda celý názov rastliny dôležitý? Prečo preferujem latinské označenie pred slovenským? Nestačí keď poviem len rodový názov? Čo to rodový názov vôbec je?

Ak sa ma spýtate na to, ako máte pestovať šalviu, starčeka, či papraď nebudem vám vedieť hneď a bez ďalších informácii odpovedať. Niektoré rastliny sú v rámci jednej rodiny, teda rodu tak rozdielne, ako to len ide.
Pozrite sa na nasledujúci obrázok – povedali by ste, že na všetkých záberoch je starček, teda rod Senecio? Zaujímavé, však? Zatiaľ čo niektoré druhy môžeme pestovať ako izbové rastliny, ktoré sú náchylné na mráz, iné sa vyskytujú v našej prírode ako “burina” a tie ďalšie zase pestujeme ako letničky, či dvojročky. Kto sa v tom má vyznať? 🙂

1. Senecio cineraria, 2. Senecio rowleyanus, 3. Senecio vulgaris, 4. Senecio candicans ‘Angel Wings’

Verte, že ak prídete do záhradníctva so zapísaným latinským názvom, predavači vám ochotne pomôžu. Nemusíte ho vedieť ani prečítať, veď niektoré názvy sú naozaj krkolomné. Skúste si napríklad taký ľan- Linum usitatissimum. Niektoré latinské názvy zase ani nemajú slovenský ekvivalent a niektoré slovenské mená sa používajú pre viacero rastlín. Napríklad taký zlatý dážď – čo myslíte, predali by vám zlatovku (Forsythia) alebo štedrec (Laburnum)? 🙂 Aj preto preferujem latinské názvy rastlín, ktoré presne definujú danú rastlinu. Okrem toho je to aj o “profesionálnej deformácii”, keďže sa posledných 15 rokov učím či už v škole alebo v praxi najmä tie. A ešte jedna vec – ktorúkoľvek záhradu alebo park v zahraničí navštívite a budú tam menovky, okrem lokálnych označení v danom jazyku nájdete aj tie latinské, čiže opäť si ich postačí zapísať a môžete veselo študovať ďalej aj vy.

Nedávno som zase videla v TV reportáž o krásnych ibištekoch, hovorili o klasických sýrskych, no v pozadí išli obrázky čínskych. Že už máte z toho poriadny mišung? Nebojte sa, niekedy ho mávam aj ja. 🙂

Prvé dva ibišteky na foto pestujeme ako izbové rastliny, ktoré môžeme letniť, teda ich na jar po mrazoch vyniesť do záhrad/ na terasy. Ďalší je ibištek bahenný, ktorý pestujeme v záhrade počas celého roka, na jar ho režeme nad zemou a posledný je ibištek sýrsky, snáď najbežnejší drevitý ibištek, ktorý nechýba v mnohých záhradách. Viac o jednotlivých druhoch si povieme nabudúce – toto je len demonštrácia toho, že je veľmi dôležité vedieť o aký presný druh sa jedná. Preto, ak sa ma aj vy spýtate na pestovanie ibišteka, odpoveď z mojej strany nebude jednoznačná, ak nebudem vedieť viac informácii.

Rod (Ibištek) nám teda určuje širšiu rodinu, v rámci ktorej rozpoznávame jednotlivé druhy (sýrsky, čínsky, bahenný…) a ďalej odrody, kultivary, rôzne variácie (‘Perfect Storm’, ‘Blue Schiffon’, ‘Aphrodite’…), ktoré môžu mať diametrálne odlišné nároky na pestovanie a takisto sa môžu od seba veľmi odlišovať veľkosťou, habitusom/ tvarom, či farbou.

1. Hibiscus schizopetalus, 2. Hibiscus rosa-sinensis, 3. Hibiscus moscheutos, 4. Hibiscus syriacus

Ak sa vám teda nejaká rastlinka páči, zapíšte si jej latinský názov a obráťte sa na šikovných predajcov. Ak si chcete len vyhľadať informácie o nejakej rastline, opäť zadávajte jej presný názov, aby ste našli to, čo hľadáte.

Zanechajte mi koment