ZIMNÁ ÚDRŽBA SPRAVENÁ, ZÁHRADA MÔŽE ODPOČÍVAŤ DO JARI…

Je to však tak? Rozhodne sa záhrada uložiť na zimný spánok vtedy, ak jej k tomu pomôžeme rezom a všetko “poupratujeme”?
Otázky typu- čo rezať, kedy rezať a či vôbec, či zväzovať jednotlivé druhy okrasných tráv a podobne dostávam pomerne často.
Priznávam, že kedysi dávno v časoch, keď som brigádovala v realizačných firmách, museli byť záhrady pred zimou tip top upravené. Ani lístok nemohol zostať na zemi, ani jedna suchá trvalka v záhone. Postupne som však začala zisťovať, že to nebude tá najsprávnejšia cesta. Je mi veľmi ľúto, keď aj dnes vidím takéto úpravy na prechádzkach, ale aj na fotografiách na sociálnych sieťach. Najmä vtedy, ak v záhradách zostávajú veľké štrkové plochy bez akejkoľvek výsadby. Smutnejšie je to ešte v tom prípade, ak sú tieto plochy bez rastlín aj počas sezóny.
Nechajme záhrady “kvitnúť” aj v zime, nechajme ich ukázať svoju krásu. Nič tým nepokazíte – ba práve naopak, často im aj pomôžete. Aby som však neklamala, niektoré úkony robím na jeseň aj ja a nenechávam záhradu nedotknutú.

Odstraňujeme zvyšky zeleniny, letničiek a iných sezónnych rastlín, prerýľujeme úžitkové hriadky, bonsaje a iné črepníkové rastliny umiestňujeme do skleníka (v zime ich poprehadzujeme snehom) – skleník pravidelne vetráme, najmä počas teplejších dní, kosíme trávnik pokým rastie, vyhrabeme z neho lístie a nezabúdame na burinu. Dôležité je nenechať burinu vykvitnúť, nech nevysemeňuje – to však platí samozrejme počas celej sezóny.

Čo však nerobiť? Vynechajte rez krov, ktoré kvitnú na jar ako sú napríklad zlatovka, dulovec, či orgován, pretože základy kvetov tvoria na minuloročnom dreve a tak by sme prišli o bohaté kvitnutie. Podobne je na tom aj hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla), ktorá nesie v cenných púčikoch na vrchole výhonov nádherné súkvetia. Ak by sme ju bezhlavo rezali, opäť by sme sa ukrátili o kvitnutie. Je však pomerne náchylná na mráz a tak je zaujímavý spôsob ochrany, ktorý používa môj záhradnícky kolega Pavel Chlouba.

Celé rastliny “oblieka do zimného kabáta” tvoreného zo zajačieho pletiva – to je vyplnené dubovými listami. Vyznačujú sa tým, že sú pevné a nenasiaknu vodu tak, ako iné druhy.
Takéto úžasné pohľady sa nám naskytnú pri pohľade do rannej záhrady pobozkanej mrazom. Povedzte sami, nebola by škoda prísť o ne, ak by sme rastliny zrezali?
Odkvitnuté hlávky trvaliek obsahujú semená, ktoré sú počas zimných mesiacov zdrojom potravy pre rôzne druhy vtáctva. Okrem toho – vyzerajú úžasne.
Jesenná hra farieb – žiarivo žlté steblá prosa (Panicum)


Svojho kolegu Pavla Chloubu, s ktorým sme pracovali niekoľko rokov na príprave relácie Hurá do záhrady som sa spýtala niekoľko otázok.

Pali, ako vnímaš jesennú údržbu tráv?

Či trávy rezať a viazať, či nerezať a neviazať – to je otázka, ktorá sa vždy na jeseň vynorí, vyvolá emócie a časom zase zmizne. Samotný fenomén viazania okrasných tráv vznikol ako návod na ich jednoduchšiu ochranu pred zimnou vlahou. Hlavným kandidátom na zviazanie pred zimou býva tzv. pampová tráva (Cortaderia selloana) . Tá je na zimnú vlhkosť veľmi citlivá a chrániť ju v každom prípade treba. Ďalšie vysoké trávy, kam patria hlavne ozdobnice (Miscanthus) sa zväzujú z iného dôvodu. Že by v zime vyhnili od nadmernej vlhkosti sa môže prihodiť, ale je to veľmi neobvyklé. V druhej polovici zimy sa ale vysoké steblá začínajú uvoľňovať od pôdy a v záhrade tak môže ľahko vzniknúť neporiadok. To by ešte mohli spôsobiť aj rôzne kultivary rodu proso (Panicum virgatum), prípadne aj iné skupiny menej pestovaných tráv. Z tohto pohľadu je tieto druhy prípustné zväzovať, ale nikdy neodporúčam robiť to príliš skoro. Má to hlavne estetické dôvody. Trávy ku koncu roka totiž vstupujú do svojho najkrajšieho obdobia, práve teraz vynikne najviac ich krása – štruktúra, ale farebnosť, ktorá je v rámci hnedých, žltých a sivých odtieňov veľmi rozmanitá.

Starší trs okrasnej trávy Miscanthus pôsobí vďaka námraze veľmi zaujímavo.

Stredne vysoké a nízke druhy tráv nezväzujem vôbec. Nejde to dobre, je to zbytočné a navyše to nepovažujem za pekné. Starostlivosť o tieto druhy si nechávam až na koniec zimy a začiatok jari, kedy ich strihám, prípadne vyčesávam. Vyčesávanie sa týka hlavne kavyľov (Stipa), ktorým rez nesvedčí.” hovorí Pavel.

Okrasná tráva Stipa, ktorej súkvetia pripomínajú vo väčších skupinách vlniacu sa vodnú hladinu.
Nestrihajte ani kríky, ktoré plodia – nejde len o estetickú záležitosť, ale opäť ide často aj o zdroj potravy pre rôzne druhy živočíchov. Na fotografii je druh Cotoneaster induratus/ Průhonice.

Hrabať či nehrabať jesenné lístie? Opäť som sa spýtala na Palinov názor:

“Aj táto otázka je trošku kontroverzná. Odpoveď záleží na tom, o akú časť záhrady sa jedná. Ak je to trávnik, terasa, spevnená plocha pred domom, tak odpoveď je jasná. Áno, lístie treba pozbierať a skompostovať. Ak sa však jedná o ucelené záhony stromov, kríkov, prípadne trvaliek, tak na týchto miestach lístie nehrabeme (hovorím o našej záhrade). Za roky udržovania našej záhrady sme pochopili, že v zimnom čase slúži lístie ako krycia vrstva, ktorá chráni koreňové krčky rastlín i plytké korene rastúce tesne pod povrchom pôdy. Na jar dochádza k veľmi rýchlej degradácii lístia, dážďovky na ňom pracujú s obrovskou intenzitou. Aj s ich pomocou dochádza k rýchlemu obohacovaniu pôdy o humus a živiny. Odnášanie lístia z týchto miest záhrady je vyslovená škoda, lebo vrstva lístia, aj keď je už staršie, tak chráni pôdu od vysychania, dáva priestor pre úkryt drobným živočíchom a zabraňuje nadmernému rozvoju burín.”

Listy odstráňte z trávnika, chodníkov, cestičiek a iných pochôdznych plôch.
Listy v záhonoch vytvárajú trvalkám prirodzenú “perinu” a ochranu.

Ak máte v záhonoch čerstvo vysadené trvalky, nemusíte sa o ne obávať. Väčšina druhov veľmi dobre znáša zimné obdobie. Ak ide o náchylnejšie druhy, môžete ich ochrániť čečinou alebo prihrnúť kompostom. Ak máte vv nádobách malé/ mladé rastlinky náchylných druhov ako sú napríklad figovníky, či magnólie alebo druhy, ktoré väčšie mrazy v našich podmienkach neprežijú ako olivovníky, eukalyptus, rozmarín a bobkový list – preneste si ich v rámci možností do garáže alebo inej chladnej ideálne svetlej miestnosti. Tam ich ponechajte za občasného zaliatia až do jari. Často sa stáva to, že rastliny nezamrznú, ale skôr uhnijú. Býva to jednak v nepriepustných pôdach, v ktorých stojí voda a tá zamrzne, ale stretneme sa s tým často aj pri výsadbách rastlín v nádobách.

Tento tip som si opäť požičala od Pavla, ktorý jednoducho nádoby s rastlinami počas zimy necháva ležať. Nie je tak šanca, že sa vytvorí “škrupina” z ľadu, ktorá by výsadbu mohla poškodiť. Čím neskôr to spravíte, tým lepšie – ideálne až z príchodom väčších mrazov. Nádoby môžete umiestniť aj pod prístrešok, no nezabudnite ich aspoň raz za 4 týždne mierne zaliať. Počas dní, kedy nemrzne. To isté platí aj pre vždyzelené rastliny, ktoré môžu počas suchej zimy paradoxne vyschnúť, keďže majú neustále veľkú listovú plochu cez ktorú strácajú vodu.
Mám pre vás ešte jeden zaujímavý tip. Praktický “Zápisník šťastného záhradníka” z Paliho dielne. Už vám neunikne žiaden významný moment, či spomienka zo záhradníckeho sveta. Ak si ho chcete objednať alebo nahliadnuť na ďalšie obohacujúce príspevky, nakuknite na FB stránku Pavel Chlouba.
Verím, že aj tieto tipy a rady boli pre vás nápomocné. O tom, čo robiť na jar a kedy začať s údržbou vás budem priebežne informovať. Teraz si užívajte pohľady do záhrady z tepla domova s čajom v ruke alebo sa prejdite a kochajte sa “zamrznutou” krásou.
Fotografia vyššie je opäť z Průhoníc, kde vyznieva krása odkvitnutých echinaceí v kontraste s fialovými astrami.


Janka

Zanechajte mi koment