Mulčovacie textílie – pomalá smrť pre rastliny
ČO SA DOZVIETE?
- Prečo neodporúčam textíliu v záhradách?
- Ako sa správajú rastliny bez nej?
- Ako postupovať pri výsadbe?
- Akú náhradu použiť?
Asi by bolo veľmi alibistické, ak by som povedala, že mulčovacie textílie som nikdy nepoužila. Och áno, použila a veľakrát. Keď si spomeniem na cca rok 2008, kedy som nastúpila po strednej záhradníckej škole na vysokú a zároveň do novej práce ako brigádnička / záhradníčka, bola to akási “povinnosť”. Záhrady vtedajšieho zamestnávateľa akoby ani nemohli bez plachty existovať. Nuž, tak sme s nimi prekrývali každý voľný kúsok pôdy. Postupne som však spoznávala zaujímavé záhrady klientov pri údržbách, ktoré realizoval niekto iný, všímala som si záhrady na potulkách po okolí a div sa svete – ani v jednej nebola akákoľvek forma textílie. Ani v našej vlastnej záhrade ju naši nikdy nepoužili – ak nerátame bielu textíliu ako ochranu pri vzchádzaní semien v jarnom období, či ako ochranu pred škodcami.
Áno, trvalo mi to dlho a sem tam sa objavila aj v našej relácii za “mojej éry moderovania”, ale posledné sezóny sme ju nepoužívali vôbec v žiadnej výsadbe. Viackrát som sa nechala zlomiť klientom, keďže chcel “bezúdržbovú” záhradu /ktorá ako vieme neexistuje/, nebol ochotný pristúpiť na dôkladnú a dlhodobejšiu prípravu pôdy alebo jednoducho bol lenivý trhať burinu pokým sa záhony zapoja. Trvalo mi dlho naučiť sa povedať NIE. Avšak, aj na toto som potrebovala dozrieť a vedieť sa teda postaviť za svoj názor. Je mi ľúto, že teraz sa na obrazovkách “textilkuje” opäť ako na páse, ale to už bohužiaľ neovplyvním.
Na fotografiách nižšie môžete vidieť zakladanie trvalkového záhonu – samozrejme bez použitia textílie. Na jeseň 2019 sme mali možnosť vidieť, ako vznikajú trvalkové záhony pod vedením pána Adama Baroša v Průhonicích. Záhony tesne po výsadbe možno nebudú vyzerať ako z katalógu, ale verte, že každý krok má svoje opodstatnenie. Záhony sa nevytvárajú na okamžitý efekt, dôležité je to, aby prosperovali dlhé roky po výsadbe. Záznam z relácie si môžete pozrieť TU.
Ak sú výsadby založené správne, môžete aj po 10 či 12 rokoch obdivovať takúto krásu. Prím v jesennom období hrajú rôzne Astry, trávy a odkvitnuté súkvetia trvaliek.
Na Instragrame som zverejnila anketu s otázkou, či používate textílie alebo ste zásadne proti a hádajte aká odpoveď najčastejšia? Textíliu používate a prišlo mi aj zopár správ o tom, že v jej používaní nevidíte problém. Ani ja som nevidela, pokým som sa nezačala na zatextilkované záhrady po čase vracať a videla som tú spúšť. Poďme sa teda pozrieť na to, prečo sú textílie nevhodné a prečo ich už nepoužívam pri tvorbe mojich / vašich záhrad.
- Textílie sú predsa priepustné a tak sa voda a vzduch bez problémov k rastline dostane, no nie?
Áno sú, ale… predstavte si, že textíliu ešte prekryjete mulčom, na ktorý sa postupne usádza prach. Ak ide o organický mulč ako kôra, tá sa postupne rozkladá a jednoducho póry, ktoré sú v textílii sa pomaličky / alebo aj rýchlejšie upchávajú. Verím, že ste vedeli, že rastliny dýchajú aj cez korene a jednoducho vzduch je pre ne životne dôležitý… zrazu ho ale niet. - Textíliu mám v záhonoch už niekoľko sezón a nevidím problém.
Stane sa, že v prvých rokoch nie je v záhrade ani badať, že tam textíliu máte. Tešíte sa z toho, že máte málo buriny, trvalky rastú vo vyrezaných dierach, rovnako ako aj kry a stromy (ak tam vôbec nejaké vysadené sú). Predstavte si však, že štruktúra pôdy sa pomaličky mení, pôdne organizmy tiež pomaličky odumierajú alebo sa sťahujú na iné miesta – napríklad také dážďovky zrazu nemajú čo ťahať pod povrch pôdy a meniť tieto zvyšky na organický podiel… O dážďovkách napísal krásny článok môj kolega Pavel Chlouba, je to veľmi silná a dôležitá téma a myslím, že bude najlepšie, ak si prečítate priamo Palinove slová TU.
Pôda je zhutnená, bez vzduchu, bez živín. Pomaly zomiera a stáva sa neúrodnou. Po čase badať, že trvalky sa nemajú kam a ako rozrastať, chradnú. Kríky sú tiež bez života. Často im žltnú / hnednú listy, aj keď ich zalievate horkou soľou ako o život. O výžive si povieme nabudúce, ale verte, že horká soľ nie je ani zďaleka liek na všetko (ako sa často uvádza na rôznych diskusných fórach). Obrátiť na výhodu to, že vďaka textílii sa bujnejšie rastúce druhy tak nešíria je tiež dosť alibistické. Radšej sa posnažte správne nakombinovať rastliny a vysadiť ich v správnych sponoch. Určite pristúpte aj k správnej údržbe a po niekoľkých sezónach takéto rastliny zmlaďte a rozsaďte si ich na iné miesta. - Videli ste niekedy pôdu pod textíliou po piatich, či desiatich rokoch?
Ak ju máte aj vo svojej záhrade, schválne – skúste to. Toľko “betónovej” plochy by ste určite nečakali. A verte mi aj to, že dostať pôdu opäť do formy bude náročné, nielen časovo ale aj fyzicky. Po pár rokoch sa textília spravidla aj tak začne rozpadať a tá pravá zábava ešte len začína. Že predajca deklaroval jej rozpadnutie po 5 sezónach? Rozpadnutie na čo? Ak myslel tie mikro kúsky, ktoré aj tak zostávajú v pôde, tak mal pravdu. (Ak existuje nejaká naozaj “eko” verzia, ktorú ešte nepoznám – sem s ňou).
Pri vyťahovaní textílie po kúskoch spod mulču a rastlín zistíte, že ich korene rastú niekde “medzi”. Že tie pod textíliou sú často mŕtve a tie na povrchu nezabezpečujú rastlinám žiadnu stabilitu. Takto sme aj cca 7 ročný ker vytiahli zo zeme / z povrchu textílie takmer bez použitia väčšej sily. Výbežkaté, ale aj trsnaté trvalky sa nemajú ako zapojiť, nakoľko im opäť bráni v rozrastaní sa textília – vidieť to napríklad krásne na trsoch tráv, ktoré sa snažia textíliu doslova trhať. Štrk je stále viditeľný a každá rastlinka “má svoje miesto”. Spýtajte sa však sami seba, či ste videli niekde v prírode voľnú pôdu medzi jednotlivými rastlinami. Čo také svieže lúky plné kvetov, či iné zapojené porasty? Zalieva ich niekto v prírode? Práve súvislá plocha rastlín dokáže krásne udržiavať pri koreňoch vlahu. Záhony preto komponujem veľmi rada tak, aby sa jednotlivé druhy po pár sezónach prepojili a vytvorili tak porast, pri ktorom neostane voľný “ani kúsok zeme”. Tým však nehovorím, že záhony, v ktorých je naopak mulč / štrk vidieť sú zlé a nemali by tak vyzerať. Je však veľmi dôležité aké typy záhrad vytvárame. O tom tiež niekedy nabudúce.
Tieto smutné obrázky ukazujú realitu len po prvom roku od založenia záhona. Čo je horšie, majitelia záhrady k ovocným druhom na kmieniku dali gumenú fóliu a prekryli ju vrstvou štrku. Nikto nepadol učený z neba, ale takto rastliny nemali šancu prežiť dlhšie obdobie. Vlaha krásne pretekala okolo fólie a strácala sa mimo koreňov, ktoré boli dlhodobo “sparené” pod igelitom. Korene burín bojovali a postupne prerastali po okrajoch fólie von.
Naozaj neplatí to, že vytrvalé buriny pod textíliou skrotíte a zahubíte ich. Taký pýr nemá problém preliezť dlhé metre pod ňou a nájst prvú voľnú plochu. Textíliu samozrejme aj hravo prerazí a celú si ju doslova podmaní.
Záhony sme prečistili, prekyprili, dosadili sme pod ovocné kríky bylinky a ponechali na voľno, len s tenučkou vrstvou substrátu. Nemôžete sa čudovať, ak vaše rastliny trpia, sú náchylné na napadnutie škodcami, či chorobami – aj vy predsa trpíte viac, ak máte oslabenú imunitu. Na rozdiel od rastlín, my si “svoje fólie” dokážeme v priebehu pár dní odstrániť a väčšinou sa rýchlo vyliečim.
.
- Mám textíliu a buriny rastú aj tak.
Samozrejme, treba si uvedomiť to, že ak je pozemok zle odburinený, cestu na povrch si burina nájde takmer vždy – najmä ak ide o vitálne a agresívne rastúce druhy. Rastliny nerozmýšľajú týmto spôsobom – och, som burina, teraz nemôžem rásť lebo je tu textília, ale moja suseda trvalka sa takto krásne rozrastá lebo to je jej úlohou a “má to dovolené”. Nie nie, takto to nefunguje. Druhá vec je to, že semená burín nafúkajú z okolitých záhrad / pozemkov aj na povrch textílie, a ak je na nej organický mulč, klíčenie im pôjde jedna radosť. Vyklíčia však aj v minime prachu, ktorý sa napríklad usádza aj pod vrstvou štrku, nemusí ísť teda len o organický materiál ako kôra, či štiepka. - Použiť teda mulč bez textílie? Kôra sa nám rozpadáva a treba ju dosýpať a štrk zase vysávať a neustále čistiť.
Samozrejme, že sa bude kôra ako aj všetky ostatné organické materiály postupne rozkladať a ak ju chcete mať v záhonoch, bude ju treba raz za čas dosypať. Nevytvárajte však 15 cm a vyššie vrstvy – nevyzerá to pekne a ani to rastlinám neprospieva. Rovnako tak im bude vadiť aj to, ak sa veľa mulču nasype priamo ku koreňom. Kôru / nepreosiaty kompost používam najmä pri tienistých, polotienistých záhonoch a teda k rastlinám, ktoré vyžadujú vyššiu vlhkosť, napríklad paprade, rododendrony, funkie a iné. Štrk drobnej frakcie používam z času na čas tiež, napríklad na trvalkové záhony. Vždy však len 4 – 5 cm vysokú vrstvu drobnej frakcie. Treba si uvedomiť, že štrk ani iný mulč nie je v záhonoch to, čo by nás malo po pár sezónach upútať, je skôr pomocníkom pri úvodnom štarte rastu trvaliek, ale aj iných druhov po výsadbe. Najčastejšie navrhujem záhony premulčovať len tenkou vrstvou kompostu / Rašelinky (súhlasím, nie úplne najvhodnejší názov pre produkt, ktorý nemá s rašelinou nič spoločné) a jednoducho prvý rok po výsadbe musíte byť pripravení na častejšiu údržbu.
Mulčovacím materiálom sa povenujeme neskôr, ale verím, že som vám aspoň trocha otvorila oči a zamyslíte sa nad používaním textílie v budúcnosti. Táto téma je veľmi obšírna a diskutovať by sme mohli veľmi dlho, no dnes som pre vás vybrala aspoň tie najpodstatnejšie dôvody. Dopad na pôdu a rastliny samotné je ešte horší ako som popísala vyššie a platí, že to, čo nevidíme teraz, sa nám určite prejaví po niekoľkých rokoch.
Na príklade vyššie si môžete pozrieť rozdiel medzi rastlinami po jednej sezóne. Pivónie v našej záhrade, ktoré sme zdedili po pôvodných majiteľoch rástli veľmi slabo a mali len niekoľko malých kvetov. V roku 2022 to však rozbalili na 100% a ukázali svoju krásu. Stačilo pritom tak málo – odstrániť prerastenú a polorozpadnutú textíliu.
Prajem vám krásny deň a teším sa na vaše skúsenosti s použitím textílie.
